Bol to vtedy jeden z najväčších šokov našej populárnej hudby, po štrnástich nepretržitých víťazstvách Karla Gotta v ankete Zlatý slávik mu túto najprestížnejšiu hudobnú cenu Československa vyfúkol plachý okuliarnatý outsider, spevák Miro Žbirka z Bratislavy.

Písal sa rok 1982, Meky zažíval svoju vlastnú Beatlemania, písal hity, ktoré žijú doteraz. Mimo reflektory mal za sebou už niekoľko bolesti, pred sebou mal dlhú cestu plnú zvratov až k natáčanie vo vyhlásených štúdiách Abbey Road.

Čo všetko postretlo Mekyho Žbirku od chvíle, keď po prvýkrát zobral do ruky gitaru, až do momentu, kedy svoj život odhalil filmárom? Býval dlhovlasým rockerom aj britským elegánom, ešte pred dosiahnutím plnoletosti hrával ako námezdný muzikant v cudzine, zažil stratu brata, vyhadzov z kapely rovnako ako davy fanúšičiek, slávu a hudobné trumfy, má za sebou odchod do ústrania aj veľký návrat. Ako sa vyrovnal s haváriou blízkej osoby a sa zvody všemocnej komunistickej strany v čase socializmu?

Film Meky rozpráva o úplnej oddanosti hudbe, o viere vo vlastnú cestu, hoci často viedla iným smerom, než mu všetci odporučili. O tom, ako s eleganciou prekonať veľkú spoločenskú revolúciu i životné zvraty. Režisér Šimon Šafránek, držiteľ Českého leva za dokument King Skate vytvoril dynamický portrét hudobnej legendy s využitím Žbirkovej otvorenej spovedi, súčasných záberov a rozsiahleho archívneho materiálu.